Druhá časť - Aktuálne dianie na finančných trhoch

V prvej časti sme sa pozreli na aktuálny vývoj hlavných US indexov (S&P 500, Dow 30, Nasdaq a Russell 2000) a porovnali sme ich pomerový ukazovateľ P/E s historickými hodnotami. Pozreli sme sa na situáciu, ktorá naznačuje špekulatívny charakter trhu z pohľadu nových IPO, indexu neprofitabilných technologických firiem a pozreli sme sa na štatistické údaje využívania marginu (páky) v období dot-com-bubble a nasledujúceho roka, tj. 2000 a 2001.

Poďme si teraz odpovedať na otázku, či sa investori ponaučili z krízy z roku 2000 a do akej miery obmedzili nákupy na páku. Odpoveď pravdepodobne nikoho neprekvapí.

Rok 2007 využívanie marginu na účtoch

Rok 2008 využívanie marginu na účtoch

Rok 2009 využívanie marginu na účtoch

Môžeme vidieť, že podobne ako počas roku 2000 dot-com-bubble bola popularita nákupu na margin vysoká. Pred krachom v 2008 sa výška využívaného marginu vyšplhala až na 345 miliárd USD, čiže o 65 miliárd viac ako v roku 2000. Po páde sa rovnako táto hodnota znížila po margin calloch na 173 miliárd USD, čo predstavuje +/- rovnaký pád 50%. Ak si teraz kladiete otázku prečo som si vybral na analýzu trhu práve tento ukazovateľ, keď počas posledných dvoch najväčších prepadoch sa čísla veľmi nelíšia a pri páde v roku 2000 z marginových pozícií zmizlo 136 miliárd a v roku 2008 „iba“ o niečo viac – 172 miliárd USD, tak sa poďme pozrieť na aktuálnu situáciu, aby sme mali predstavu o nebezpečnosti situácie, v ktorej sa trhy nachádzajú.

Rok 2020 využívanie marginu na účtoch

Rok 2021 využívanie marginu na účtoch

Z týchto čísiel vidíme aký ma vplyv na investovanie obdobie 13 rokov bez krízy. Z hodnoty 345 miliárd USD v roku 2008 sme sa dostali k číslu 882 miliárd USD v júni (júl našťastie pomaly klesol bez väčších turbulencií na trhu) čo je 2,5 násobok hodnoty pred prepadom 2008. Vidíme malý prepad v marci 2020, avšak objektívne sa to v porovnaní s krízou 2000 a 2008 nedá porovnať. Zníženie marže v marci 2020 bolo iba o zhruba 12% a prepad na hlavnom indexe S&P dosiahol -40%. O hodnotách na aké by sa index prepadol v prípade zníženia obchodov na margin o 50% ako bolo v roku 2000 a 2008 môžeme iba diskutovať. Z čísiel ale vidíme, že od marca sa obchodovanie na páku takmer zdvojnásobilo a stačilo na to iba obdobie 16 mesiacov.

Čo ale vedie investorov k takémuto správaniu? Je takéto správanie iracionálne? Odpovedí na tieto otázky je samozrejme viac, ale pre zjednodušenie ich vieme v skratke zhrnúť do dvoch hlavných bodov:

• emitovanie peňazí a inflácia

• nulové úrokové sadzby

Prvý z dôvodov je fakt, ktorý určite každý postrehol z médií, že centrálne banky počas pandémie začali tlačiť enormné množstvá nových peňazí. Aby sme mali predstavu o aké čiastky sa jedná, pozrime sa na graf peňazí v obehu

Počas normálneho fungovania ekonomiky trvalo približne 8 rokov aby sa zvýšilo množstvo dolárov v obehu o 5 triliónov. 5 triliónov je zároveň množstvo, ktoré bolo vytlačené za obdobie od prepadu v marci 2020. Keď to prepočítame na percentá tak približne 25% všetkých dolárov v obehu bolo vytlačených za posledné obdobie 17 mesiacov. Nanešťastie toto nie je nový trend a pokiaľ sa pozrieme do minulosti, tak kúpna sila doláru a všetkých „fiat currencies“ (FC – mena nekrytá žiadnou komoditou/ zlatom) radikálne klesá.

Aby sme neboli zlí voči USD, porovnajme pokles kúpnej sily ostatných mien v porovnaní so zlatom:

Hrozivé sú aj inflačné čísla, ktoré sa za posledné obdobie reportujú a sú už nad 5% (vzorec výpočtu inflácie bol v minulosti menený a v súčasnosti nezahŕňa napríklad ceny nehnuteľností a energií), rovnako ako v roku 2008. FED na čele s J. Powellom už vyše roka presviedča ľudí, že vysoká inflácia je iba dočasná, takže s ňou netreba bojovať navyšovaním úrokových sadzieb. Podľa jeho slov infláciu treba držať na hodnote 2% (Poznámka: US dlh je na rekordných hodnotách – v roku 2000 tvoril dlh 60% HDP, v súčasnosti je toto číslo približne 130%. Mnoho odborníkov spochybňuje schopnosť USA splatiť svoj dlh, resp. ako jediný spôsob, akým by dlh vedeli splatiť je znehodnotenou menou a teda vďaka vysokej inflácií)

Vývoj inflácie

Poznámka k inflácií: Vysoká inflácia automaticky neznamená trh v oblakoch ako sme mohli sledovať v Argentíne na akciovom trhu. Historické dáta z US ukazujú opak (P/E indexu v porovnaní s infláciou):

Ak porovnáme S&P 500 v súčasnej situácií s vysokou infláciou a P/E = 34,66 s historickými číslami, nemôže nás prekvapiť ani pád o viac ako 70%, kedy by sa pomerový ukazovateľ P/E indexu nachádzal na hodnote okolo 10.

Príklad: Výnosnosť 10 ročného štátneho dlhopisu US sa za posledné obdobie pohybuje okolo 1% - 1,5%. Výsledok? Investori, ktorí nakúpia pri súčasnej cene tieto štátne dlhopisy, tak pri aktuálnej inflácií 5% majú garantovanú stratu 3,5% - 4% ročne.

Kto teda nakupuje tieto štátne dlhopisy s garantovanou stratou a nafukuje tak ich cenu? (výnosnosť dlhopisu je nepriamo úmerná cene, tz. vysoká cena dlhopisu = nízky výnos a naopak) Môže to byť jedine niekto, komu nevadí otvárať stratové obchody a evidentne to je niekto, kto za svoje konanie nenesie osobnú zodpovednosť. Áno, uhádli ste. Ide o centrálne banky. FED, BOJ, ECB a BOE dohromady od marca 2020 „expandovali“ ich QE aby podporili ekonomiku. Celková suma? 9,1 triliónu USD

Finančné výkazy štyroch najväčších centrálnych bánk

Druhým dôvodom nafukovania trhovej bubliny sú prakticky nulové úrokové sadzby, ktoré sa držia nízkych hodnôt od roku 2008. Pokiaľ sú na trhu k dispozícií peniaze pri požičaní ktorých sa platia minimálne/nulové/záporné úroky, nielenže to nafukuje ceny akcií, nehnuteľností, komodít ale aj bežného tovaru dennej spotreby. Objavujú sa prípady, kedy si ľudia v bankách požičiavajú veľké sumy peňazí, nakúpia si stabilné dividendové akcie a banke následne splácajú ročne čiastku, ktorá je nižšia ako dividendy po zdanení.

Súčasné úrokové sadzby v US

Pre porovnanie - krátkodobé úrokové sadzby ostatných centrálnych bánk

Aké vieme očakávať zhodnotenia pri súčasnej situácií na trhoch?

Túto otázku vieme zodpovedať s použitím historických dát výnosnosti US akciových trhov v závislosti od pomerového ukazovateľa P/E.

Z grafu vieme prečítať, že podľa štatistických dát z minulosti je potenciál rastu minimálny a najpravdepodobnejší scenár je ten so záporným zhodnotením.

Záver

V skratke som sa pokúsil zhrnúť základné sily, ktoré pôsobia na súčasné trhy. Na jednej strane môžeme sledovať akciové indexy na rekordných hodnotách bez fundamentálneho základu rastu hnané eufóriou účastníkov trhu a špekulátorov, ktorí sa snažia vyťažiť z konca býčieho cyklu maximum. Máme tu množstvo nových IPO, rekordné ceny technologických spoločností generujúcich straty a štatistikou podložené údaje o zložení súčasných účastníkoch trhu a ich riskantných marginových nákupoch. Na druhej strane tu máme trh, ktorý sa už neriadi „neviditeľnou rukou trhu“, je plný vonkajších zásahov a zachraňovania zo strany vlád a centrálnych bánk, ktoré umelo udržiavajú trh na úrovniach, ktoré nemali byť realitou najbližších 5-10 rokov.

Takže aký je môj záver? Ľutujem investorov. V minulosti mali vždy na výber medzi akciami a dlhopismi. Situácia bola vybalancovaná – Keď mal investor pocit, že je akciový trh predražený, predal akcie a „schoval si peniaze“ do dlhopisov so síce nižšími výnosmi, ale nižším rizikom a volatilitou a naopak, keď našiel akcie, ktoré boli podľa jeho analýz lacné s potenciálom rastu, presunul peniaze tam. V súčasnosti investovanie do dlhopisov nedáva žiadny zmysel nakoľko je dlhopisový trh možno v najväčšej bubline v akej kedy bol a výnosy z dlhopisov neodrážajú riziko ktoré so sebou nesú. Ostávajú teda na výber iba akcie a ostatné alternatívne investície. Našťastie nie sme limitovaní jedinou burzou a jedinou krajinou do ktorej by sme mohli investovať. Aj v súčasnosti vieme nájsť podhodnotené spoločnosti z neobľúbených sektorov/krajín, ktoré majú vynikajúce výsledky, ktoré trh zatiaľ neocenil s potenciálom rastu. Ako value investor už dlhšiu dobu sledujem ako growth sektor outperformuje value sektor o desiatky percent ročne. Rovnaká situácia sa diala aj v roku 2000 kedy si v médiách rôzni growth stock gurus robili srandu z W. Buffeta keď mali niekoľko rokov po sebe vyššie ročné zhodnotenia ako on a hovorili ako už patrí so svojím investičným štýlom do starého železa. Všetci veľmi dobre vieme ako to dopadlo. V žiadnom prípade netvrdím, že do týždňa/mesiaca príde krach na burze. Takéto udalosti sa nikdy nedajú dopredu predpovedať. Hlavnou črtou Čiernej labute (Black swan) je, že nikto dopredu nevie kedy príde a nevie sa na túto udalosť pripraviť. Základom investovania je rozumieť tomu, čo človek robí, rozumieť čo a prečo vlastní. Viac ľudí prišlo o peniaze počas čakania na krach burzy ako investori, ktorí boli „v trhu“ počas celej doby.